ranch Zelený Háj /Schleich: apríla 2017

Ako každý večer, som sa vybrala na večerno-nočnú prechádzku so mojím hafananom Benjim. Pri učení a písaní úlohy s matiky, som sa trochu zdržala a keď som odchádzala z bytu hodiny ukazovali niečo po pol-ôsmej. Obyčajne idem von o ôsmej, no včera som to jednoducho nejako nestihla. Či sa bojím? Nie, nie som nejaký posero, navyše našu ulicu dobre poznám! Pravdu povediac, mám radšej venčenie po tne, než cez deň, prečo? To sama neviem... Ale k téme, práve som prikráčala ku prechodu, keď ma napadlo, že by som nejakú zaujímavú večerno-nočnú výpravu, mohla zachytiť na blog! Samozrejme že som zo sebou nemala kameru, ani mobil a podobne, myslela som to skôr tak že o jednej zaujímavej napíšem. Ale to som ešte netušila že tá zaujímavá, bude práve táto! Kráčala som po chodníku, na tichej ulici, vedie cez ňu len jedna široká cesta, ktorá je odbočkou s tej hlavnej, no v noci tu veľa áut neprejde, len jedno či dve. Musela som striehnuť, čo robí Benji, pred bytovkami totiž majú nasadené kvety, ktoré majú púčky ale niektoré, hlavne tulipány sú už vykvitnuté. No a taký psí moč by im asi neprospel... Ako si tak kráčam po tom chodníku, neďaleko v tráve zbadám v svetle pouličných lámp niečo, niečo zaujímavé! Najprv si pomyslím: "Veď je to len nejaká kameň čo sa tam povaľuje!" Ale záhadná vec mi nedá, stále ma láka, stále na ňu upieram svoj zrak! Keď už Benji konečne vykoná značkovanie teritória a pokračuje v ceste, priblížim sa k tomu čomu si. A ako pozerám tak pozerám, toto voľačo vyzerá ostro, ma to dve očká, noštek ako gombičku. "Ježko!" v duchu sa poteším, "A aký je roztomilí!" Malí priateľ ježko zavetrí a Benji sa ku nemu priblíži, ježko hneď ako na pokyn, si hlavu pritiahne ku brušku, no nestočí sa do klbka, len ostne nasmeruje na Benja. Ja si čupnem, Benjiho si chytím pevnejšie ku sebe a pozorujem čo ježko urobí. Asi vycítil že mu už nebezpečenstvo nehrozí a tak hlávku zdvihne a uprene hľadí na mňa a Benjiho. Po chvíli sa zdvihnem a aj spolu s Benjim pokračujeme v prechádzke. Spoločne prejdeme na druhú stranu ulice, cez cestu, keď sme za prechodom okolo prefrčí auto. Akurát som v tedy premýšľala ako som včera stretla kokeršpaniela, ktorý bol sám, bez obojku, pána, nevyzeral na túlavého psa, srsť sa mu leskla, a keď sa čuchal s Benjim vrtel radostne chvostom, aj keď sa na mňa vtedy pozrel oči mal veselé. Potom sa aj ozvalo pískanie a zjavil sa jeho pán, kokeršpaniel ku nemu pribehol ale to ja som už bola na spiatočnej ceste. No a ako som si spomenula na toho kokeršpaniela aj som ho zbadala, išiel po boku svojho pána, do bytovky. Nakoniec som sa vrátila domou a hodiny ukazovali niečo po deviatej...

Vaša Bonnie

Odkazy:

ranch Zelený Háj /Schleich

štvrtok 20. apríla 2017

Večerné stretnutie...

Vaša Bonnie

Postupne...

Ahojky všetci!

Vaša Bonnie!